Varené či surové...
Zatiaľ čo je mnoho diét postavených na počítaní kalorických hodnôt, čínska dietetika využíva predovšetkým poznatky tepelných účinkov potravín a ich vplyv na organizmus ako celok.
V praxi čínska medicína rozlišuje 5 možných energií a to studená (silný YIN), horúca (silný YANG), chladná (YIN), teplá (YANG) a neutrálna. Keď ľuďom vysvetľujem termickú povahu potravín, často si to spájajú s potravinami z chladničky, teda chladenými alebo teplými zo sporáka...
Popisy, ktoré som vyššie uviedla teda nezodpovedajú aktuálnemu stavu potraviny. Napr. štipľavá paprika z chladničky je síce studená, ale v tele nám navodzuje pocit horúčosti, rozpáli,rozohreje organizmus.
Znalosť teórie termického pôsobenia je v praxi využiteľná pri varení a stravovaní sa podľa ročných období. Dôležitá je najmä pri príprave harmonizujúcej stravy pre daný konštitučný typ.
Čínska náuka o stravovaní sa zakladá na klinicky overených terapeutických poznatkoch a jej účinnosť sa preukazuje už po celé stáročia.
Jej použitie je veľmi jednoduché a jej princípy môžu byť využívané kdekoľvek a v akomkoľvek podnebí.
Tieto jednoduché zásady dietetiky podľa TČM sú praktizovateľné a účinné aj v našich podmienkach. Aj naše babičky mali v dávnych časoch pravidlá pri príprave stravy v daných ročných obdobiach. Stačí sa riadiť tým, čo v danom ročnom období rastie a dozrieva, či sa to dá konzumovať surové, alebo sa plody musia tepelne spracovať... Také jednoduché...
Žiaľ príchodom obchodných reťazcov a pestovaním zeleniny a ovocia umelo (hydroponicky s umelou výživou, bez pôdy, slnka, vetru dažďa, ktoré sa podieľajú aby úroda bola výživná), ľudia úplne zabudli vnímať čo a kedy jedia, ako na nich potrava pôsobí a prestali počúvať svoj organizmus. Ale vrátim sa k téme.
- horúce potraviny
- teplé potraviny
- neutrálne potraviny
- osviežujúce potraviny
- studené potraviny
K neutrálnym potravinám patria napr.: obiloviny - kuskus, špalda bulgur, amarant, žito, kukuričný klas, strukoviny, mrkva, dyňa, červená repa, lesné huby, huby shitake, orechy, maslo, vajcia, med, melasa, zemiaky....
K osviežujúcim potravinám patrí: pšenica, pohánka, jačmeň, hrach, fazuľa mungo, výhonky strukovín, kyslá kapusta, brokolica, karfiol, hlávkový šalát, jablko, jahody, egreš, čučoriedka, hruška, kyslé mlieko, kefír, sladká smotana, tavroh, zelený čaj, šampanské....
K chladnejším potravinám teda patria napr.: banány, kiwi, pšeničné klíčky a výhonky
výhonky fazule mungo, rajčiny, šalátové uhorky, ananás, rebarbora, citrón, žltý melón, mango, papája, červený melón, jogurty, morské riasy kombu, nori, wakame, hijiki, kaviár, kraby, rak, slávka jedlá, soľ, sójová omáčka (tamari a shoyu),minerálna voda, studená voda,....
Pre organizmus je dôležitý príjem plnohodnotnej stravy plnej energie. Stravou totiž podporujeme svoju energiu - svoju čchi.
Organizmus vyživujú v podstate dve energie:
- prenatálna čchi alebo vrodené
- postnatálna čchi teda to, ktoré získavame z potravy a dýchaním
Postnatálne čchi slúži ako "potrava" pre všetky orgány a ich funkcie. Tvorenie a prepravu postnatálnej čchi má na starosti v prvom rade slezina. Pokiaľ máme v poriadku slezinu, ona sama dokáže riadne a kvalitne vytvoriť a spracovať energiu, ktorú potrebujeme získať z potravy. Slezina patrí k elementu zem a "obľubuje" teplo a sladkú chuť.
Pre vysvetlenie: zjednodušene sa dá povedať, že pokiaľ budeme slezinu "chladiť" studenými tekutinami či potravinami, oslabíme jej funkciu a ona potom nestíha vyrábať čchi z potravy a transformovať ju ďalej. Pokiaľ aj máme v poriadku slezinu, ale telu budeme dodávať nekvalitnú potravu (takú, ktorá nie je bohatá na čchi), slezina nemá odkiaľ čerpať čchi, organizmus nebude správne vyživovaný a znovu dôjde k nerovnováhe a oslabeniu telesných funkcií.
Čím viacej postnatálnej čchi získame, tím menej budeme spotrebovávať prenatálnu čchi. Na získanie a udržanie čchi je dôležitá strava, emocionálna vyrovnanosť a pohyb. Ak je toto v nerovnováhe prichádzajú zdravotné problémy.