Varené či surové...
Termické pôsobenie potravín je v západnej dietetike neznámy pojem. Východná dietetika však má potraviny ešte dokonale rozdelené podľa ich povahy teda termického pôsobenia v organizme. Termické pôsobenie potravín predstavuje ich schopnosť vyvolávať pocity chladu, tepla, či osvieženia v organizme.
Zatiaľ čo je mnoho diét postavených na počítaní kalorických hodnôt, čínska dietetika využíva predovšetkým poznatky tepelných účinkov potravín a ich vplyv na organizmus ako celok.
V praxi čínska medicína rozlišuje 5 možných energií a to studená (silný YIN), horúca (silný YANG), chladná (YIN), teplá (YANG) a neutrálna. Keď ľuďom vysvetľujem termickú povahu potravín, často si to spájajú s potravinami z chladničky, teda chladenými alebo teplými zo sporáka...
Popisy, ktoré som vyššie uviedla teda nezodpovedajú aktuálnemu stavu potraviny. Napr. štipľavá paprika z chladničky je síce studená, ale v tele nám navodzuje pocit horúčosti, rozpáli,rozohreje organizmus.
Znalosť teórie termického pôsobenia je v praxi využiteľná pri varení a stravovaní sa podľa ročných období. Dôležitá je najmä pri príprave harmonizujúcej stravy pre daný konštitučný typ.
Čínska náuka o stravovaní sa zakladá na klinicky overených terapeutických poznatkoch a jej účinnosť sa preukazuje už po celé stáročia.
Jej použitie je veľmi jednoduché a jej princípy môžu byť využívané kdekoľvek a v akomkoľvek podnebí.
Tieto jednoduché zásady dietetiky podľa TČM sú praktizovateľné a účinné aj v našich podmienkach. Aj naše babičky mali v dávnych časoch pravidlá pri príprave stravy v daných ročných obdobiach. Stačí sa riadiť tým, čo v danom ročnom období rastie a dozrieva, či sa to dá konzumovať surové, alebo sa plody musia tepelne spracovať... Také jednoduché...
Žiaľ príchodom obchodných reťazcov a pestovaním zeleniny a ovocia umelo (hydroponicky s umelou výživou, bez pôdy, slnka, vetru dažďa, ktoré sa podieľajú aby úroda bola výživná), ľudia úplne zabudli vnímať čo a kedy jedia, ako na nich potrava pôsobí a prestali počúvať svoj organizmus. Ale vrátim sa k téme.
K neutrálnym potravinám patria napr.: obiloviny - kuskus, špalda bulgur, amarant, žito, kukuričný klas, strukoviny, mrkva, dyňa, červená repa, lesné huby, huby shitake, orechy, maslo, vajcia, med, melasa, zemiaky....
K osviežujúcim potravinám patrí: pšenica, pohánka, jačmeň, hrach, fazuľa mungo, výhonky strukovín, kyslá kapusta, brokolica, karfiol, hlávkový šalát, jablko, jahody, egreš, čučoriedka, hruška, kyslé mlieko, kefír, sladká smotana, tavroh, zelený čaj, šampanské....
K chladnejším potravinám teda patria napr.: banány, kiwi, pšeničné klíčky a výhonky
výhonky fazule mungo, rajčiny, šalátové uhorky, ananás, rebarbora, citrón, žltý melón, mango, papája, červený melón, jogurty, morské riasy kombu, nori, wakame, hijiki, kaviár, kraby, rak, slávka jedlá, soľ, sójová omáčka (tamari a shoyu),minerálna voda, studená voda,....
Zatiaľ čo je mnoho diét postavených na počítaní kalorických hodnôt, čínska dietetika využíva predovšetkým poznatky tepelných účinkov potravín a ich vplyv na organizmus ako celok.
V praxi čínska medicína rozlišuje 5 možných energií a to studená (silný YIN), horúca (silný YANG), chladná (YIN), teplá (YANG) a neutrálna. Keď ľuďom vysvetľujem termickú povahu potravín, často si to spájajú s potravinami z chladničky, teda chladenými alebo teplými zo sporáka...
Popisy, ktoré som vyššie uviedla teda nezodpovedajú aktuálnemu stavu potraviny. Napr. štipľavá paprika z chladničky je síce studená, ale v tele nám navodzuje pocit horúčosti, rozpáli,rozohreje organizmus.
Znalosť teórie termického pôsobenia je v praxi využiteľná pri varení a stravovaní sa podľa ročných období. Dôležitá je najmä pri príprave harmonizujúcej stravy pre daný konštitučný typ.
Čínska náuka o stravovaní sa zakladá na klinicky overených terapeutických poznatkoch a jej účinnosť sa preukazuje už po celé stáročia.
Jej použitie je veľmi jednoduché a jej princípy môžu byť využívané kdekoľvek a v akomkoľvek podnebí.
Tieto jednoduché zásady dietetiky podľa TČM sú praktizovateľné a účinné aj v našich podmienkach. Aj naše babičky mali v dávnych časoch pravidlá pri príprave stravy v daných ročných obdobiach. Stačí sa riadiť tým, čo v danom ročnom období rastie a dozrieva, či sa to dá konzumovať surové, alebo sa plody musia tepelne spracovať... Také jednoduché...
Žiaľ príchodom obchodných reťazcov a pestovaním zeleniny a ovocia umelo (hydroponicky s umelou výživou, bez pôdy, slnka, vetru dažďa, ktoré sa podieľajú aby úroda bola výživná), ľudia úplne zabudli vnímať čo a kedy jedia, ako na nich potrava pôsobí a prestali počúvať svoj organizmus. Ale vrátim sa k téme.
Tradičná čínska dietetika - náuka o stravovaní rozdeľuje potraviny do kategórií podľa ich tepelného pôsobenia na organizmus a to:
- horúce potraviny
- teplé potraviny
- neutrálne potraviny
- osviežujúce potraviny
- studené potraviny
K teplým potravinám patrí napr. sliepka, bažant, divina, tuniak, všetky údené ryby, sladká ryža, parmezán, ovčí a kozí syr, kokosové mlieko, kosový orech, gaštany, granát.jablko, čerstvé slivky, čerstvé aj sučené marhule, broskyne, pažítka, horčica, kôpor, kurkuma, bobkový list, rasca, zázvor, koriander, hokaido, sladké zemiaky, obilná káva, červené víno, medovina.....
K zahrievajúcim potravinám patria napr.: pohanka, ostré korenia, všetky grilované mäsá, plesnivý syr, alkohol, varené víno a horké likéry...
K neutrálnym potravinám patria napr.: obiloviny - kuskus, špalda bulgur, amarant, žito, kukuričný klas, strukoviny, mrkva, dyňa, červená repa, lesné huby, huby shitake, orechy, maslo, vajcia, med, melasa, zemiaky....
K osviežujúcim potravinám patrí: pšenica, pohánka, jačmeň, hrach, fazuľa mungo, výhonky strukovín, kyslá kapusta, brokolica, karfiol, hlávkový šalát, jablko, jahody, egreš, čučoriedka, hruška, kyslé mlieko, kefír, sladká smotana, tavroh, zelený čaj, šampanské....
K chladnejším potravinám teda patria napr.: banány, kiwi, pšeničné klíčky a výhonky
výhonky fazule mungo, rajčiny, šalátové uhorky, ananás, rebarbora, citrón, žltý melón, mango, papája, červený melón, jogurty, morské riasy kombu, nori, wakame, hijiki, kaviár, kraby, rak, slávka jedlá, soľ, sójová omáčka (tamari a shoyu),minerálna voda, studená voda,....
Prečo hrá strava v danom období dôležitú úlohu pri podpore zdravia?
Pre organizmus je dôležitý príjem plnohodnotnej stravy plnej energie. Stravou totiž podporujeme svoju energiu - svoju čchi.
Organizmus vyživujú v podstate dve energie:
Postnatálne čchi slúži ako "potrava" pre všetky orgány a ich funkcie. Tvorenie a prepravu postnatálnej čchi má na starosti v prvom rade slezina. Pokiaľ máme v poriadku slezinu, ona sama dokáže riadne a kvalitne vytvoriť a spracovať energiu, ktorú potrebujeme získať z potravy. Slezina patrí k elementu zem a "obľubuje" teplo a sladkú chuť.
Pre vysvetlenie: zjednodušene sa dá povedať, že pokiaľ budeme slezinu "chladiť" studenými tekutinami či potravinami, oslabíme jej funkciu a ona potom nestíha vyrábať čchi z potravy a transformovať ju ďalej. Pokiaľ aj máme v poriadku slezinu, ale telu budeme dodávať nekvalitnú potravu (takú, ktorá nie je bohatá na čchi), slezina nemá odkiaľ čerpať čchi, organizmus nebude správne vyživovaný a znovu dôjde k nerovnováhe a oslabeniu telesných funkcií.
Čím viacej postnatálnej čchi získame, tím menej budeme spotrebovávať prenatálnu čchi. Na získanie a udržanie čchi je dôležitá strava, emocionálna vyrovnanosť a pohyb. Ak je toto v nerovnováhe prichádzajú zdravotné problémy.
Pre organizmus je dôležitý príjem plnohodnotnej stravy plnej energie. Stravou totiž podporujeme svoju energiu - svoju čchi.
Organizmus vyživujú v podstate dve energie:
- prenatálna čchi alebo vrodené
- postnatálna čchi teda to, ktoré získavame z potravy a dýchaním
Postnatálne čchi slúži ako "potrava" pre všetky orgány a ich funkcie. Tvorenie a prepravu postnatálnej čchi má na starosti v prvom rade slezina. Pokiaľ máme v poriadku slezinu, ona sama dokáže riadne a kvalitne vytvoriť a spracovať energiu, ktorú potrebujeme získať z potravy. Slezina patrí k elementu zem a "obľubuje" teplo a sladkú chuť.
Pre vysvetlenie: zjednodušene sa dá povedať, že pokiaľ budeme slezinu "chladiť" studenými tekutinami či potravinami, oslabíme jej funkciu a ona potom nestíha vyrábať čchi z potravy a transformovať ju ďalej. Pokiaľ aj máme v poriadku slezinu, ale telu budeme dodávať nekvalitnú potravu (takú, ktorá nie je bohatá na čchi), slezina nemá odkiaľ čerpať čchi, organizmus nebude správne vyživovaný a znovu dôjde k nerovnováhe a oslabeniu telesných funkcií.
Čím viacej postnatálnej čchi získame, tím menej budeme spotrebovávať prenatálnu čchi. Na získanie a udržanie čchi je dôležitá strava, emocionálna vyrovnanosť a pohyb. Ak je toto v nerovnováhe prichádzajú zdravotné problémy.
V chladnom, vlhkom, či mrazivom zimnom období, by sme logicky mali pripravovať viacej zahrievajúcich jedál, so zahrievajúcim korením... Prirodzene sa nám to žiada, dať si niečo teplé, preto v takomto období konzumujeme prevažne varené či pečené jedlá, dlho varené vývary a pod.... A naopak, v horúcom lete, keď je sucho a horúco sa nám žiada viac ochladzovať (ale nie ľadovými potravinami) potravinami chladnej povahy, dozrieva veľa ovocia a zeleniny vhodných na priamy konzum, teda surové...
V zime sa určite nezohrejeme ľadovým šalátom, rajčinou či uhorkou, sú prirodzene ochladzujúcimi potravinami. Ak takáto strava pretrváva v zimnom období, organizmus pre zahriatie musí čerpať s prenatálnej energie, čím sa vlastne oberá o vrodenú energiu a predčasne ju odčerpáva, zjednodušene skracuje život... Je potrebné pri stravovaní tiež zobrať do úvahy aj konštitúciu človeka... napr. Pre zimomrivé typy ľudí je prospešné zahrievajúce polievky, omáčky a pečené jedlá, zatiaľ čo horkokrvní ľudia, čo ich stále rozpaľuje aj v zime im stačia krátke rukávy, im bude lepšie prospievať viacej šalátov, surové ovocie, zeleninové jedlá krátko varené...
Termické pôsobenie jednotlivých potravín nie je dané konštantne, veľmi záleží na ich príprave, teda spôsobe tepelnej úpravy, použitých dochucujúcich korenín, bylín a ďalších ingrediencií, mrazením atd...
Preto pri uvádzaní potravín a receptov na mojich stránkach sa stretnete s informáciami o termickej povahe potraviny a jej tropizme, teda pôsobenie na jednotlivé orgány, ktoré takto môžeme podporiť posilniť, alebo v prípade potreby opačne, stlmiť...
Zdroj: Dietetika TČM
